Ako sa budovali analytické jednotky
Analytické jednotky (AJ) sa budovali postupne. K najstarším analytickým jednotkám na Slovensku patrí Inštitút finančnej politiky (IFP), ktorý v súčasnej podobe funguje od roku 2003. Analytické jednotky vznikali postupne na všetkých ústredných orgánoch štátnej správy, či už ako nové inštitúcie alebo transformáciou existujúcich analytických odborov. Cieľavedomá snaha vytvoriť analytické jednotky prišla po roku 2016 spolu s projektom “Budovanie a rozvoj kapacít analytických útvarov na vybraných ústredných orgánoch štátnej správy” zameraným na budovanie analytických jednotiek.
Vďaka projektu bolo možné už fungujúce analytické jednotky rozšíriť. Na rezortoch, kde analytické jednotky neexistovali, začali postupne vznikať. Vznikli tiež jednotné štandardy pre všetky analytické jednotky. Metodika budovania analytických kapacít predstavuje spoločné pravidlá pre analytické jednotky, definuje analytickú jednotku a jej úlohy. Stanovila jednotný výberový proces, aby bola zabezpečená porovnateľná kvalita analytičiek a analytikov. Výberový proces pozostával z psychoanalytického testu, odborného testu, testu z cudzieho jazyka, IT testu a prípadovej štúdie. Metodika sa neustále vyvíja a mení, aby čo najlepšie odrážala potreby a prácu AJ.
Vytvorili sa aj kritériá kvality AJ, ktoré sledujú ich výkon. Týmito kritériami sú:
-
riadiaca pôsobnosť, pričom AJ by mala patriť priamo pod vedenie rezortu,
-
dodržiavanie výberového procesu pri prijímaní nových zamestnancov a zamestnankýň,
-
body za zrecenzované výstupy analytickej jednotky. Na zlepšovanie kvality výstupov zaviedli AJ proces recenzovania. Po jeho ukončení prebieha hlasovanie o schválení materiálu analytickými jednotkami.
-
otvorená komunikácia výstupov, teda či analytické jednotky zverejňujú recenzované materiály a komunikujú s verejnosťou napr. formou blogov alebo príspevkov na sociálnych sieťach.
V súčasnosti analytické jednotky zastrešuje Rada analytických jednotiek (RAJ, predtým známe ako Odborno-metodická komisia (OMK)), ktorá funguje ako koordinačný orgán. Vďaka postupnému budovaniu AJ, prijímaniu spoločných štandardov a spoločnému stretávaniu sa sú analytické jednotky úzko prepojené. Všetky jednotky spolupracujú aj s odborníkmi na témy v rámci svojho rezortu.
Na neustály rozvoj a zlepšovanie AJ dohliada Riadiaci výbor pre analytické jednotky. Jeho členmi a členkami sú 4 riaditelia alebo riaditeľky AJ a 3 externé členky / externí členovia. Úlohou riadiaceho výboru je riadiť a koordinovať rozvoj analytických jednotiek a podporovať ich nezávislé fungovanie. Dohliada na ich činnosť a snaží sa strategicky usmerňovať ich aktivity. V roku 2023 zaviedol riadiaci výbor indikátory, ktoré sledujú výkon analytických jednotiek aj v iných oblastiach, než kritériá kvality. Patrí medzi ne napríklad počet zmienok o analytickej jednotke v médiách, spokojnosť zamestnancov a zamestnankýň v analytickej jednotke či fluktuácia.
Od roku 2020 vyprodukovali analytické jednotky viac ako 160 recenzovaných materiálov a spolupracovali na viacerých reformách, napr. na Spoločnej poľnohospodárskej politike (Inštitút pôdohospodárskej politiky). Spolupodieľajú sa na vypracovaní strategických materiálov, ako napr. Plán obnovy a odolnosti (Útvar hodnoty za peniaze) alebo Fit for 55 (Inštitút environmentálnej politiky). AJ sa počas rokov etablovali a vďaka svojej činnosti sú považované za kvalitné štátne inštitúcie.